22. september – významný deň v slovenskej vojenskej histórii
V týchto septembrových dňoch si pripomíname pohnuté udalosti z rokov 1848 a 1849, ktoré sa natrvalo zapísali do histórie slovenského národa a bojov Slovákov o ich národné, sociálne a duchovné pozdvihnutie. Bol to najmä víťazný bojový úspech slovenských dobrovoľníkov v roku 1848 v Brezovej pod Bradlom a práve na počesť tohto bojového úspechu oslavujeme 22. september ako Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Polovica 19. storočia predstavuje významné obdobie európskych dejín. V tom čase sa pokrokové spoločenské sily snažili odstrániť konzervatívne a pokroku brániace politické režimy. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou aj národnostná otázka. Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov. V takzvanom Preditavsku to boli rakúski Nemci a v Uhorsku Maďari. Vtedajšia slovenská spoločnosť vstúpila v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie.
Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov - Slovenskej národnej rady (SNR) - bolo po vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.
Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom. Na druhý deň, 22. septembra, v okolí mesta dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády. Protipovstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán - od Senice, Vrbového a Nového Mesta. Slovenskí dobrovoľníci, žiaľ, nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra. Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró.
Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa Armády SR, resp. Dňa ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998.
Udalosti z 22. septembra 1848 a Povstanie z rokov 1848 a 1849 sa prelínajú celými novodobými dejinami Slovenska. Ich morálny a politický odkaz je viditeľný v každej významnej dejinnej udalosti 20. storočia.
K odkazu a ideálom národného hnutia meruôsmych rokov sa prihlásili slovenskí dôstojníci a vojaci, ktorí bojovali za národnú slobodu v československých legionárskych radoch na frontoch I. svetovej vojny. S týmito ideálmi sa stotožnili slovenskí príslušníci československých vojenských jednotiek v zahraničí, sformovaných počas II. svetovej vojny, ako aj účastníci domáceho ozbrojeného protifašistického boja, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním v roku 1944.
Tieto dejinné udalosti nadväzujúce na historický, národnobuditeľský a vojenský význam prvej víťaznej bitky slovenských dobrovoľníkov sa stali pre Slovenskú republiku a jej ozbrojené sily významnými medzníkmi v novodobej histórii slovenského národa. Ich historická spätosť symbolizuje našu občiansku odvahu, národnú vyspelosť i našu hrdosť.
S rovnakou hrdosťou a odhodlaním naši vojaci každodenne nasadzujú svoje zdravie a životy doma pri pomoci občanom pri povodniach, či požiaroch, ale aj pri udržiavaní mieru a pomoci krajinám, ktoré si vlastnú bezpečnosť nedokážu zabezpečiť sami. Naše ženy a muži v uniformách so slovenskou vlajkou na ramene aj dnes plnia náročné úlohy v Afganistane, na Cypre, v Bosne a Hercegovine, Sýrii a Egypte. Vysoká kredibilita našich kontingentov v zahraničí výrazne ovplyvňuje úroveň dôveryhodnosti našich ozbrojených síl medzi ostatnými členskými krajinami NATO či Európskej únie.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky si v týchto dňoch pripomínajú Deň Ozbrojených síl SR vo všetkých vojenských posádkach na Slovensku a v miestach nasadenia v zahraničí. Slovenskí vojaci si zároveň v tomto roku pripomínajú 20. výročie vzniku Ozbrojených síl SR.
Polovica 19. storočia predstavuje významné obdobie európskych dejín. V tom čase sa pokrokové spoločenské sily snažili odstrániť konzervatívne a pokroku brániace politické režimy. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou aj národnostná otázka. Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov. V takzvanom Preditavsku to boli rakúski Nemci a v Uhorsku Maďari. Vtedajšia slovenská spoločnosť vstúpila v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie.
Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov - Slovenskej národnej rady (SNR) - bolo po vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.
Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom. Na druhý deň, 22. septembra, v okolí mesta dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády. Protipovstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán - od Senice, Vrbového a Nového Mesta. Slovenskí dobrovoľníci, žiaľ, nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra. Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró.
Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa Armády SR, resp. Dňa ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998.
Udalosti z 22. septembra 1848 a Povstanie z rokov 1848 a 1849 sa prelínajú celými novodobými dejinami Slovenska. Ich morálny a politický odkaz je viditeľný v každej významnej dejinnej udalosti 20. storočia.
K odkazu a ideálom národného hnutia meruôsmych rokov sa prihlásili slovenskí dôstojníci a vojaci, ktorí bojovali za národnú slobodu v československých legionárskych radoch na frontoch I. svetovej vojny. S týmito ideálmi sa stotožnili slovenskí príslušníci československých vojenských jednotiek v zahraničí, sformovaných počas II. svetovej vojny, ako aj účastníci domáceho ozbrojeného protifašistického boja, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním v roku 1944.
Tieto dejinné udalosti nadväzujúce na historický, národnobuditeľský a vojenský význam prvej víťaznej bitky slovenských dobrovoľníkov sa stali pre Slovenskú republiku a jej ozbrojené sily významnými medzníkmi v novodobej histórii slovenského národa. Ich historická spätosť symbolizuje našu občiansku odvahu, národnú vyspelosť i našu hrdosť.
S rovnakou hrdosťou a odhodlaním naši vojaci každodenne nasadzujú svoje zdravie a životy doma pri pomoci občanom pri povodniach, či požiaroch, ale aj pri udržiavaní mieru a pomoci krajinám, ktoré si vlastnú bezpečnosť nedokážu zabezpečiť sami. Naše ženy a muži v uniformách so slovenskou vlajkou na ramene aj dnes plnia náročné úlohy v Afganistane, na Cypre, v Bosne a Hercegovine, Sýrii a Egypte. Vysoká kredibilita našich kontingentov v zahraničí výrazne ovplyvňuje úroveň dôveryhodnosti našich ozbrojených síl medzi ostatnými členskými krajinami NATO či Európskej únie.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky si v týchto dňoch pripomínajú Deň Ozbrojených síl SR vo všetkých vojenských posádkach na Slovensku a v miestach nasadenia v zahraničí. Slovenskí vojaci si zároveň v tomto roku pripomínajú 20. výročie vzniku Ozbrojených síl SR.