Červené maky na nitrianskom vojenskom cintoríne
11. novembra 1918, o 11. hodine a 11. minúte zaznela po podpísaní Compiègnenského mieru posledná salva, ktorá znamenala ukončenie prvej svetovej vojny. Symbolicky po 96. rokoch sa dňa 11. novembra 2014, o 11. hodine a 11. minúte konal na vojenskom cintoríne Nitra – Mlynárce spomienkový akt pri príležitosti Dňa vojnových veteránov.
Tento pamätný deň si uctili vojaci nitrianskej posádky z protilietadlovej raketovej brigády a 12. mechanizovaného práporu, pod velením veliteľa posádky plukovníka gšt. Miroslava Lorinca.
Pietna spomienka na hrdinstvo a obetavosť ľudí, ktorí padli na bojiskách prvej svetovej vojny za slobodu a mier, sa konala za účasti konzula a prvého radcu veľvyslanca Poľskej republiky Jaceka Doliwu, ako aj vojenského pridelenca pri Veľvyslanectve Poľskej republiky v Bratislave plukovníka Zbigniewa Komańského. Medzi ďalšími vzácnymi hosťami boli zástupcovia Poľského klubu v Nitre, organizácie zahraničných Poliakov, členovia Zväzu vojakov Slovenskej republiky Kluby Nitra – Zobor a Nitra – Krškany, príslušníci Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov – Oblastný výbor Nitra ako aj Jednoty dôchodcov na Slovensku – mestská organizácia 1 v Nitre. Pietnu spomienku celebrovali vojenský duchovný npor. Mgr. Jozef Michňák a poľský páter Rafał Czyż z rehole salvatoriánov – Spoločnosť Božského Spasiteľa z Nitry.
Symbolom sa stali kvety vlčieho maku, evokujúce obraz krvavých bojov na vojnových poliach a preto sa Deň vojnových veteránov označuje aj ako Deň červených makov. Počiatky tohto symbolu nachádzame v básni „In Flanders Fields“ od kanadského vojenského lekára podplukovníka Johna McRaeho. Zložil ju v máji roku 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres. Báseň sa neskôr dostala do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania, Moiny Belle Michaelovej a inšpirovala ju k myšlienke, využiť symbol červeného kvetu vlčieho maku ako poetický symbol obetí tohto dovtedy najväčšieho celosvetového vojnového konfliktu.
Cintorín v Mlynárciach je unikátny tým, že sú tu pochovaní vedľa seba muži rôznych národností a vierovyznania. Je tu celkom 437 hrobov. Podľa záznamov sú v nich pochovaní Poliaci, Česi, Srbi, Chorváti, Rusi, Rumuni, Maďari, Taliani, Nemci, Rakúšania, Slováci a 9 neznámych vojakov. Je tu pochovaný aj vojenský kurát kapitán Zdrálek, na ktorom hrobe stojí socha vojaka, dielo Júliusa Bártfaya z roku 1924. Obidva útvary posádky Nitra sa už niekoľko rokov aktívne podieľajú na údržbe tohto unikátneho vojenského cintorína a tak pomáhajú aj v udržiavaní tradícii a spomienok na obete 1. svetovej vojny.