Nástupisko nášho útvaru dnes zaplnil detský smiech. Náčelník štábu mjr. Juraj FARKAŠ privítal deti z materskej škôlky Fintice na našom útvare a sprevádzal ich na nástupisko, kde pre nich boli pripravené rôzne zaujímavosti.

   Skôr však kým sa ich oči rozžiarili a začuli sme smiech z mnohých očí vyšli slzy. Nevedeli totiž čo na nich čaká. Po chvíli sa však ustráchane deti zmenili na nepoznanie. Využili možnosť a hneď vbehli do T 72. Prví odvážlivci po preskúmaní prvého vozidla vbehli s pomocou a pod dohľadom PrV z OR do AV 15. UT 72 dlho stála nepovšimnutá, ale nakoniec aj jej útroby preskúmali ruky a oči malých šibalov. Malí, možno budúci vojaci, si mohli vyskúšať rozobrať a zložiť pištoľu, signálnu pištoľu, alebo dokonca sa popasovať so samopalom či guľometom. Vziať si na ramená ťarchu moduláru  nenabralo ani jedno dieťa. Odvahu však preukázali pri ukážke cvičenia a streľby zo Sa vz. 58. Po odstrieľani sa s chuťou pustili do hľadania prázdnych nábojníc.

   Po desiatovej prestávke na posilnenie sa vrhli aj do dlho nepovšimnutej UT 72.

Tým najzaujímavejším však bolo niečo úplne iné. Po zistení kde je na T 72 klaksón na dlhý čas Prápor logistickej podpory zaplavil prenikavý zvuk.

Pri pohľade na tieto krásne deti si i my povieme, že sa oplatí chrániť zajtrajšok týchto detí.

   S vojenskou hviezdičkou v ruke či na hrudi sa s nami deti rozlúčili a vydali na ďalšiu, my veríme, že pokojnú cestu.