Vo štvrtok 20. júna 2024 bola pri príležitosti 175. výročia úmrtia slovenského národovca, učiteľa a dobrovoľníckeho dôstojníka Juraja Langsfelda vykonaná pietna spomienka kladenia vencov, ktorej sa pri pamätníku v Kremnici zúčastnili primátor mesta Kremnica pán Martin Novodomen, starosta obce Sučany pán Martin Rybár, tajomník Matice slovenskej pán Viliam Komora, rodinní príslušníci Lansfeldových a príslušníci základne za prítomnosti zástupcu veliteľa posádky Martin podplukovníka Petra Chlebka. Pri danej príležitosti sa v piatok 21. júna konal za prítomnosti veliaceho poddôstojníka Pozemných síl OS SR štábneho nadrotmajstra Miroslava Ferenca. slávnostný nástup v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania („ďalej len ZaVaMD“). V úvode nástupu so svojim príhovorom vystúpil veliteľ základne plukovník Pavol Barančík: „Vo svadobnej košeli od svojej nevesty Zuzky sa ho kremnický šarha pokúsil popraviť. Ale povraz aj s telom sa zošmykol až na zem. V hrôzostrašnom divadle pred plačúcim davom bol až na tretí krát, za pomoci uhorského vojaka vo veľkých mukách popravený. Langsfeldovo telo zahrabali v neposvätenej pôde hneď vedľa Ľudovíta Sulzera, pôvodne študenta banskoštiavnickej akadémie, ktorý bol na Görgeyho rozkaz popravený mesiac predtým ako špión cisárskeho vojska. Do dnešných dní znejú Jurajove nezabudnuteľné slová pred súdom: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“. Na záver nástupu boli príslušníkom základne udelené vojenské medaile a vojenské vyznamenania náčelníka Generálneho štábu OS SR a pamätné medaile Pozemných síl OS SR, ktoré osobne odovzdal štábny nadrotmajster Miroslav Ferenc.