Radnica belgickej obce De Panne, ležiacej na pobreží Severného mora, každoročne v máji organizuje, a od roku 1989 aj spoločne s veľvyslanectvom Slovenskej republiky a Českej republiky, pietnu spomienku spojenú s položením vencov na hroboch československých vojakov, ktorí padli v bojoch v oblasti Dunkerque – De Panne počas 2. svetovej vojny po vylodení spojeneckých vojsk na západnom fronte. Na vojenskom cintoríne v Adinkerke, ktoré leží na predmestí De Panne, odpočíva spolu s britskými vojakmi aj 40 Slovákov a Čechov.

Sprievod vojenských veteránov, zástupcov slovenskej a českej komunity a zúčastnených hostí sa 31. mája 2014, po pietnej spomienke na cintoríne v Adinkerke, zúčastnil aj položenia vencov k pamätníku padlých belgických občanov v oboch svetových vojnách v De Panne. Za slovenské Ozbrojené sily sa na pietnom stretnutí zúčastnili zástupcovia Úradu vojenského predstaviteľa SR pri EÚ a NATO.

Príslušníci 1. česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády prebrali obliehanie oblasti medzi francúzskym mestom Dunkerque a belgickým De Panne po invázii z Británie 6. októbra 1944. Obkľúčený prístav bránila nemecká posádka o sile viac ako 10-tisíc príslušníkov pozemného vojska a 1743 námorníkov. Takzvaná dunkerquská kapsa bola 26km dlhá a 8km široká, pričom fašisti sa opierali o celý rad prírodných aj umelých prekážok, vrátane mínových a záplavových polí. Úlohou brigády bolo hlavne uzatvoriť nepriateľa tak, aby nemohol rušiť tyl a komunikáciu spojeneckých vojsk. K prvej väčšej bojovej akcii, v ktorej brigáda prevzala iniciatívu, došlo 28. októbra 1944. Po prekvapivom útoku nepriateľ stratil viac ako 500 mužov (padlí a zajatí), pričom straty čs. jednotiek boli 11 padlých, 36 ranených a 3 nezvestní. Ťažké výpady museli čs. vojaci odrážať ešte v apríli 1945, pričom Nemci sa vzdali až 9. mája 1945. Česko-slovenská brigáda zaznamenala od vylodenia 195 padlých.