Druhý februárový týždeň sa v priestoroch Centra výcviku Lešť, lomu Devičie a najväčšieho zo štiavnických jazier Richnavského uskutočnilo zaujímavé inštrukčno metodické zamestnanie, určené pre vojenských potápačov. Jeho riadiaci, hlavný inštruktor potápania z CV Lešť rotný Vladimír Penička približuje, že bolo zamerané na potápanie v sťažených podmienkach, konkrétne na potápanie pod ľadom. „Hlavným cieľom zamestnania bolo precvičiť si zručnosti vojenských potápačov v zimných podmienkach a manipuláciu s výstrojom a materiálom. Som rád, že máme k dispozícii už nové celotelové obleky a ďalší materiál. Vo vode sa s ním oboznámili vojenskí potápači zo žilinského pluku špeciálneho určenia i Centra výcviku Lešť. Potápali sa najskôr v obmedzených podmienkach bývalého lomu Devičie a všetky svoje získané poznatky si preverili pri potápaní v Richnavskom jazere. Tam využili aj novú techniku, najmä podvodný skúter. S radosťou môžem konštatovať, že zamestnania ukázali veľmi dobrú úroveň prípravy zúčastnených vojenských potápačov. Dokázali, že sú pripravení plniť úlohy aj v takýchto náročných zimných podmienkach.“ V zimných podmienkach sa môže potápať do teploty mínus 15 stupňov, pri nižších teplotách len v prípade záchrany ľudského života. Prvý nádych musí urobiť potápač až vtedy, keď je pod vodou, aby mu nezavrelo regulátor. Inštruktor CV Lešť čatár Rastislav Gronský, ktorý predtým pôsobil v tíme potápačov bývalého seredského ženijného práporu spokojne konštatuje, že sa postupne nakupuje nový materiál a technika aj pre vojenských potápačov. Pripomína, že potápač musí byť nielen dobre teoreticky pripravený, mať praktické skúsenosti pred potápaním pod ľadom, ale byť aj po fyzickej a psychickej stránke na takéto potápanie pripravený. Pod ľadom musia byť dobre zladení obaja potápači, aby sa mohli navzájom na seba spoľahnúť, pomôcť si, keď náhodou vznikne krízová situácia. Vtedy je podľa špecialistov z CV Lešť potrebné zbytočne nepanikáriť, ale postupovať s naučenými signálmi. Držať sa hesla: Dýchaj, mysli, konaj! Plnú spokojnosť so zamestnaním, ale aj novou technikou a jej schopnosťami vyjadril aj veliteľ skupiny žilinských potápačov rotný Tomáš. Spomenul si na svoj prvý ponor v zime pod ľadom. Človek si podľa neho musí zvyknúť, že má nad sebou ľad a nemôže sa vynoriť kde chce, ale len vo vysekaných, určených otvoroch v ľade. Aj jeho kolega z útvaru desiatnik Ľubomír priznal, že prvý ponor pod ľadom bol trochu stresujúci zážitok, ale vďaka dobrej príprave pri riešení krízových situáciách i radám a pomoci starších skúsenejších kolegov ho úspešne zvládol. Vojenskí potápači aj v náročných zimných podmienkach získali ďalšie potrebné praktické skúsenosti v priebehu zamestnaní vedených skúsenými inštruktormi Centra výcviku Lešť.