Protitankové riadené strely zasiahli svoj cieľ
V našom najvýchodnejšom vojenskom výcvikovom priestore Kamenica nad Cirochou (Valáškovce), ktorý sa nachádza v pohorí Vihorlat v treťom novembrovom týždni kraľovali protitankové riadené strely Strela 9M14M Maljutka.
Strelci- operátori z prešovskej i topoľčianskej mechanizovanej brigády vyslali smerom k terčom, vzdialeným vyše 1 700 metrov takmer osem desiatok striel. Riadiaci strelieb kapitán Peter Pavlík pochválil pripravenosť strelcov. „Vidieť, že prípravné zamestnania v posádkach, okrem iného aj na trenažéroch boli kvalitné. Najlepšie výsledky dosiahli predovšetkým skúsenejší strelci- operátori, ktorí už majú ovládanie strely v ruke. Vedia udržať dokonalý prehľad o strele počas celého jej letu, dokážu ju naviesť na cieľ,“ konštatuje kapitán Pavlík.
V prípade sovietskej protitankovej riadenej strely prvej generácie, ktorej prvé verzie boli zavedené do výzbroje po roku 1963 to vôbec nie je jednoduché. Odpálenie strely sa uskutočňuje z vodiacej lišty odpaľovacieho zariadenia. Lišta určí strele počiatočný smer letu. Riadiť let strely je možné až po vyhorení oneskorovača vo filtri ovládacieho mechanizmu nástavcov dýz letového motora strely. Operátor musí pozorovať let strely a polohu cieľa a dávať strele také pokyny, aby ju v zameriavači udržal v správnej polohe až do nárazu na cieľ.
Desiatnici Csaba Uveges a Mikuláš Lejba z trebišovského zmiešaného mechanizovaného práporu patria medzi skúsených operátorov. Pre desiatnika Františka Šimona to boli len druhé streľby a desiatnik Rastislav Cerbák zažil pod Vihorlatom prvé streľby. „Som rád, že sa mi ju nakoniec podarilo naviesť na cieľ. Aj keď spočiatku som bol dosť nervózny, ako to všetko dopadne. Obával som sa keď strela opustila lištu, že ju stratím z dohľadu,“ priznáva úspešný strelec.
Každú strelu, najmä elektrické obvody strely a napätie v nej pred streľbami starostlivo premeral na svojom pracovisku rotný Ján Grecula. Veliteľ družstva opráv výzbroje prezrel všetky časti strely: hlavicu so zapaľovačom, motor, krídlovú časť, ale aj vodiacu lištu. Okrem iného dbal, aby neboli na jej povrchu žiadne poškodenia.
Streľby v pohorí Vihorlat splnili svoj cieľ. Zdokonalili návyky a zručnosti strelcov- operátorov bojových vozidiel v navádzaní protitankových riadených striel na pevné ciele, na pozadí pevného terénu, zvýšili ich bojovú pripravenosť.
V prípade sovietskej protitankovej riadenej strely prvej generácie, ktorej prvé verzie boli zavedené do výzbroje po roku 1963 to vôbec nie je jednoduché. Odpálenie strely sa uskutočňuje z vodiacej lišty odpaľovacieho zariadenia. Lišta určí strele počiatočný smer letu. Riadiť let strely je možné až po vyhorení oneskorovača vo filtri ovládacieho mechanizmu nástavcov dýz letového motora strely. Operátor musí pozorovať let strely a polohu cieľa a dávať strele také pokyny, aby ju v zameriavači udržal v správnej polohe až do nárazu na cieľ.
Desiatnici Csaba Uveges a Mikuláš Lejba z trebišovského zmiešaného mechanizovaného práporu patria medzi skúsených operátorov. Pre desiatnika Františka Šimona to boli len druhé streľby a desiatnik Rastislav Cerbák zažil pod Vihorlatom prvé streľby. „Som rád, že sa mi ju nakoniec podarilo naviesť na cieľ. Aj keď spočiatku som bol dosť nervózny, ako to všetko dopadne. Obával som sa keď strela opustila lištu, že ju stratím z dohľadu,“ priznáva úspešný strelec.
Každú strelu, najmä elektrické obvody strely a napätie v nej pred streľbami starostlivo premeral na svojom pracovisku rotný Ján Grecula. Veliteľ družstva opráv výzbroje prezrel všetky časti strely: hlavicu so zapaľovačom, motor, krídlovú časť, ale aj vodiacu lištu. Okrem iného dbal, aby neboli na jej povrchu žiadne poškodenia.
Streľby v pohorí Vihorlat splnili svoj cieľ. Zdokonalili návyky a zručnosti strelcov- operátorov bojových vozidiel v navádzaní protitankových riadených striel na pevné ciele, na pozadí pevného terénu, zvýšili ich bojovú pripravenosť.