V 91. ženijnom pluku v Seredi sa 24. októbra skončilo praktické vyučovanie pre dvanástich študentov zo Strednej odbornej školy technickej v Galante. Počas týždňa si študenti osvojili niektoré úkony spojené s údržbou vojenskej techniky a bližšie sa oboznámili s prácou profesionálneho vojaka. Priebeh dňa priblížil jeden z inštruktorov rotný Roman Baltes. „Ráno prídu na učebňu, prezlečú sa, majú telesnú, potom rannú hygienu a následne si ich prevezmeme my ako inštruktori. S nimi spolupracujeme doobeda, spravíme si prestávku na obed a po ňom pokračujeme vo vykonávaní činnosti až do 14. hodiny, kedy majú koniec pracovnej doby.“ V rámci týždňa boli študenti rozdelení do štyroch skupín, aby lepšie spoznali problematiku, s ktorou sa tu môžu stretnúť. Prešli si viacerými rotami a oboznámili sa so strojmi, ktoré sa na nich nachádzajú. „Nemusí ich baviť práca na dielni, môže ich baviť práca strojníka, vodiča, mínera,“ uviedol Baltes. Ako dodal u neho na dielni, čakalo na študentov viacero činností „Každý z chlapcov si vyskúšal nastavenie vstrekovačov na Tatre T-815 VT. Tento úkon sa vykonáva často na tatrách, aby nevznikla nadspotreba aj z hľadiska údržby. Zistili, že to nie je také jednoduché. Okrem toho spolupracovali aj na prezúvaní pneumatík Tatry – 815 a T- 815- 7. Tak som ich nechal, nech si to chalani skúsia nahodiť. Je to iné ako na osobnom automobile,“ dodal Baltes. Práca na dielni nie je vždy jednoduchá a vyžaduje si čas, učenie a aj hlbšie poznanie problematiky. „Na dielni je práce veľa a za štyri či päť hodín za deň sa im všetko nedá vysvetliť. Keby k nám nastúpili, práca by išla viac do hĺbky Niektorí študenti sú zruční aj z civilného života, lebo ich vykonávajú aj doma. To je vidieť. Iní sa učia. Kto sa chce učiť, naučí sa,“ skonštatoval opravárenskú činnosť na dielňach rotný Baltes. Študenti si chvália spoluprácu s príslušníkmi 91. ženijného pluku Sereď. „Som spokojný. Je to cool. Strašne sa mi tu páči. Rád by som zostal aj viac týždňov. Kvôli tomu som sa rozhodol aj pripojiť do armády. Najskôr však chcem ísť na vojenskú vysokú školu. Keď sa mi náhodou vojenská vysoká škola nevydarí tak rovno do armády. Cieľ by bol ten istý, ísť do armády, uviedol“ Richard Krascenics, ktorý praktické vzdelávanie absolvoval už druhý krát. Podobný názor majú aj ostatní študenti: „Chceli by sme pokračovať. Sme spokojní so všetkým, čo tu je. Je tu dobre. Môžeme robiť s autami ako sú tatry.“