Večný vojak L. Škultéty Gabriš sa vrátil do rodnej zeme
Slávnostnou ceremóniou uloženia telesných pozostatkov Ladislava Škultétyho – Gabriša v jeho rodnom Mojtíne sa 27. júna ukončila posmrtná púť najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete.
Za účasti predstaviteľov diplomatického zboru a zástupcov ozbrojených síl Maďarska, Rumunska, Rakúska a Slovenska dnes zástupcovia obce v Mojtíne pochovali telesné pozostatky ich slávneho rodáka, ktorý viac ako 81 rokov slúžil v habsburskej armáde. Telesné pozostatky „večného vojaka“ boli prevezené na Slovensko lietadlom slovenských ozbrojených síl 21. mája 2013 z Rumunska, kde v roku 1831zomrel.
Podľa náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučíka Petra Vojteka by sme ťažko v histórii hľadali vhodnejší symbol oddanosti, než akým je vojenská služba Ladislava Škultétyho Gabriša. „Vstúpiť do pluku baróna Jána Gilánihovo vo veku 12 rokov a v sedle prežiť 81 rokov je pre nás dnes ťažko predstaviteľné. Môžeme sa iba domnievať, čo viedlo mladého Ladislava, rodáka z Mojtína, k tomu, aby detskú bezstarostnosť vymenil za husársku šabľu a spolu so svojimi staršími spolubojovníkmi sa bok po boku zúčastňoval neľútostných bitiek,“ povedal vo svojom príhovore počas ceremónie.
V 18. storočí nebola služba v takom mladom veku ojedinelá. Tak ako mladý Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí či synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako dospelí vojaci. Po smrti Gilániho sa v roku 1752 stal majiteľom pluku generálmajor Andrej Hadik, neskôr slávny poľný maršal. V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal do bojového virvaru tzv. sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením gen. Hadika sa aj vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (18. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína 16. 10. 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.
V rámci reorganizácie roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu, v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr 8.) husárskeho pluku habsburskej armády. V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života. Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 – 1791) sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty. Dňa 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. Počas svojej vojenskej kariéry si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel. Počas svojho vojenského života bol Škultéty – Gabriš v službách štyroch cisárov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho právom pokladá za raritu a heroický vzor vojenskej služby v celosvetovom meradle.
Podnet na prevoz telesných pozostatkov Ladislava Škultétyho – Gabriša vyšiel z jeho rodnej obce Mojtín. „Večný vojak“ L. Škultéty vždy udržiaval kontakt s rodným Mojtínom. Z odmeny, ktorú dostal za vernú službu, prispel na stavbu tamojšej školy a kostola. Podľa správcu cintorína v rumunskom Arade, kde bol L. Škultéty – Gabriš pochovaný, bol hrob desiatky rokov nenavštevovaný a spustnutý. Keď hrozilo, že kvôli neudržiavaniu hrobového miesta dôjde k jeho zrušeniu, správca cintorína v Arade sa spojil s kňazom v Mojtíne.
Slovenská strana rešpektuje históriu viacnárodnostnej habsburskej monarchie (od 1867 do 1918 Rakúsko-Uhorsko), ako aj osobností spoločnej vojenskej histórie, preto od samého zámeru realizácie náhrobného kameňa Ladislava Škultétyho - Gabriša v jeho rodnej obci Mojtín bolo plánované vyhotovenie viacjazyčných informácií na jeho náhrobku. Nápisy na náhrobku sú v slovenskom, maďarskom, nemeckom a anglickom jazyku. Prevezenie ostatkov Ladislava Škultétyho na Slovensko zariadili slovenské a rumunské úrady spoločne. Ministerstvo obrany prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí a prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu v Rumunsku riešilo túto otázku s príslušnými rumunskými orgánmi. Tie na základe žiadosti nášho zastupiteľského úradu súhlasili s aktom „elevatio“ pozostatkov a ich prevozom na Slovensko. Elevácia pozostatkov bola realizovaná špecializovanou firmou na základe platných povolení.
Pri hrobke v Mojtíne sa dnes stretli spoločne diplomati a vojaci národov historického Rakúsko-Uhorska, aby si uctili pamiatku významnej osobnosti, ktorá je navždy zapísaná vo vojenskej histórii. „Práve v tomto fakte hľadajme posolstvo aj pre dnešok. Je dôležité pripomínať si odhodlanie a odvahu výrazných osobností, na ktoré môžeme byť spoločne hrdí. Tak ako kedysi slúžili v armáde monarchie vojaci rozličných národov, aj dnes v mnohonárodných koaličných zoskupeniach po celom svete bojujeme za mier a demokraciu,“ zdôraznil Vojtek. Všetci vojaci bez ohľadu na pôvod, rodisko, či národnosť majú podľa náčelníka Generálneho štábu OS SR spoločný cieľ – priniesť pokoj a mier tam, kde zlyhali diplomatické riešenia a po stabilizácii regiónu tento mier udržať.
Uloženie pozostatkov L. Škultétyho-Gabriša v dnešný deň je symbolické. Narodil sa presne pred 275 rokmi, navyše je dnes v kalendári Ladislava. „Tým najvýznamnejším symbolom je však samotné hrdinstvo mojtínskeho rodáka Ladislava Škultétyho Gabriša – večného vojaka,“ dodal generálporučík Vojtek.
Za účasti predstaviteľov diplomatického zboru a zástupcov ozbrojených síl Maďarska, Rumunska, Rakúska a Slovenska dnes zástupcovia obce v Mojtíne pochovali telesné pozostatky ich slávneho rodáka, ktorý viac ako 81 rokov slúžil v habsburskej armáde. Telesné pozostatky „večného vojaka“ boli prevezené na Slovensko lietadlom slovenských ozbrojených síl 21. mája 2013 z Rumunska, kde v roku 1831zomrel.
Podľa náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučíka Petra Vojteka by sme ťažko v histórii hľadali vhodnejší symbol oddanosti, než akým je vojenská služba Ladislava Škultétyho Gabriša. „Vstúpiť do pluku baróna Jána Gilánihovo vo veku 12 rokov a v sedle prežiť 81 rokov je pre nás dnes ťažko predstaviteľné. Môžeme sa iba domnievať, čo viedlo mladého Ladislava, rodáka z Mojtína, k tomu, aby detskú bezstarostnosť vymenil za husársku šabľu a spolu so svojimi staršími spolubojovníkmi sa bok po boku zúčastňoval neľútostných bitiek,“ povedal vo svojom príhovore počas ceremónie.
V 18. storočí nebola služba v takom mladom veku ojedinelá. Tak ako mladý Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí či synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako dospelí vojaci. Po smrti Gilániho sa v roku 1752 stal majiteľom pluku generálmajor Andrej Hadik, neskôr slávny poľný maršal. V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal do bojového virvaru tzv. sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením gen. Hadika sa aj vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (18. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína 16. 10. 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.
V rámci reorganizácie roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu, v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr 8.) husárskeho pluku habsburskej armády. V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života. Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 – 1791) sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty. Dňa 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. Počas svojej vojenskej kariéry si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel. Počas svojho vojenského života bol Škultéty – Gabriš v službách štyroch cisárov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho právom pokladá za raritu a heroický vzor vojenskej služby v celosvetovom meradle.
Podnet na prevoz telesných pozostatkov Ladislava Škultétyho – Gabriša vyšiel z jeho rodnej obce Mojtín. „Večný vojak“ L. Škultéty vždy udržiaval kontakt s rodným Mojtínom. Z odmeny, ktorú dostal za vernú službu, prispel na stavbu tamojšej školy a kostola. Podľa správcu cintorína v rumunskom Arade, kde bol L. Škultéty – Gabriš pochovaný, bol hrob desiatky rokov nenavštevovaný a spustnutý. Keď hrozilo, že kvôli neudržiavaniu hrobového miesta dôjde k jeho zrušeniu, správca cintorína v Arade sa spojil s kňazom v Mojtíne.
Slovenská strana rešpektuje históriu viacnárodnostnej habsburskej monarchie (od 1867 do 1918 Rakúsko-Uhorsko), ako aj osobností spoločnej vojenskej histórie, preto od samého zámeru realizácie náhrobného kameňa Ladislava Škultétyho - Gabriša v jeho rodnej obci Mojtín bolo plánované vyhotovenie viacjazyčných informácií na jeho náhrobku. Nápisy na náhrobku sú v slovenskom, maďarskom, nemeckom a anglickom jazyku. Prevezenie ostatkov Ladislava Škultétyho na Slovensko zariadili slovenské a rumunské úrady spoločne. Ministerstvo obrany prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí a prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu v Rumunsku riešilo túto otázku s príslušnými rumunskými orgánmi. Tie na základe žiadosti nášho zastupiteľského úradu súhlasili s aktom „elevatio“ pozostatkov a ich prevozom na Slovensko. Elevácia pozostatkov bola realizovaná špecializovanou firmou na základe platných povolení.
Pri hrobke v Mojtíne sa dnes stretli spoločne diplomati a vojaci národov historického Rakúsko-Uhorska, aby si uctili pamiatku významnej osobnosti, ktorá je navždy zapísaná vo vojenskej histórii. „Práve v tomto fakte hľadajme posolstvo aj pre dnešok. Je dôležité pripomínať si odhodlanie a odvahu výrazných osobností, na ktoré môžeme byť spoločne hrdí. Tak ako kedysi slúžili v armáde monarchie vojaci rozličných národov, aj dnes v mnohonárodných koaličných zoskupeniach po celom svete bojujeme za mier a demokraciu,“ zdôraznil Vojtek. Všetci vojaci bez ohľadu na pôvod, rodisko, či národnosť majú podľa náčelníka Generálneho štábu OS SR spoločný cieľ – priniesť pokoj a mier tam, kde zlyhali diplomatické riešenia a po stabilizácii regiónu tento mier udržať.
Uloženie pozostatkov L. Škultétyho-Gabriša v dnešný deň je symbolické. Narodil sa presne pred 275 rokmi, navyše je dnes v kalendári Ladislava. „Tým najvýznamnejším symbolom je však samotné hrdinstvo mojtínskeho rodáka Ladislava Škultétyho Gabriša – večného vojaka,“ dodal generálporučík Vojtek.